Kríza

Autor: Katarína Sádovská | 1.7.2012 o 14:40 | (upravené 1.7.2012 o 15:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Dovoľujem si citovať: "Neverím, že prelomy sa dejú samé od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre morálnu biedu...

Morálna bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá stanoviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohoto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme morálne postoje k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevymieňať hodnoty za nič a nevydierať pracujúcich." Tomáš Baťa, 1932 Tak dávno vyrieknutý výrok a stále sa mi zdá, že aktuálny... Morálna bieda. Znie to tak... staromódne, ale tak reálne... Chýba mi ten čas, keď ľudia považovali morálnu zodpovednosť za tú najvyššiu. Chýba mi ten čas, keď ľudia neboli zaslepení výdobytkami modernej techniky (super mobily, super autá, super handry...) a stačili im k prežitiu len tie najdôležitejšie veci. Boli radi, že sú čestní (nemajú čo skrývať), bezúhonní (bez výčitiek svedomia), a s dobrým pocitom, že pracujú. S dobrým pocitom, že pracujú pre spoločnosť, v ktorej žijú a ktorá im zabezpečí skvelé zázemie. S dobrým pocitom, že pracujú pre budúcnosť svojich detí. S dobrým pocitom, že pracujú pre budúcnosť detí ich detí... Viem, že to znie tak idealisticky, ale tí ľudia tomu verili. Ja by som tomu tiež chcela veriť. Chcela by som veriť, že moja existencia je prínosom pre spoločnosť čo i len malou kvapkou v mori... Že spoločnosť si ma váži ako jedinca pre akýkoľvek prínos, ale... Ale dnes je dôležitým len ten, kto má peniaze... Priznávam sa, že mám mobil. Priznávam sa, že mám auto (15 ročné). Priznávam sa, že mám notebook. Priznávam sa, že tieto veci nie sú pre mňa životne dôležité, ale život mi zjednodušujú. Priznávam sa, že nemám i-pod/i-pad. Priznávam sa, že handry (tak volám oblečenie) si kupujem, keď predošlé už zoderiem (to platí aj o topánkach). Nie, žeby som na to nemala, ale tieto veci pre mňa nie sú životne dôležité. Pre mňa je dôležité: - tráviť čas s rodinou - tráviť čas s blízkymi priateľmi - pomáhať okoliu (či sú to priatelia, rodina alebo vzdialení známi - morálne podporovať každého, s kým prídem do styku (úprimne sa porozprávať, vypočuť jeden druhého, poradiť jeden druhému) Mám pocit, že čím ďalej, tým menej ľudí má skutočného priateľa... (ja osobne ich mám len pár) Mám pocit, že čím ďalej, tým menej sa dá ľuďom dôverovať (keby tak platilo: dávam vám svoje slovo a slovo dodržím) a spoľahnúť sa pomaly nedá na nič a na nikoho... Je to také smutné... Ale naše deti učíme tejto morálke my - ich rodičia, naša generácia... Nie je všetko o peniazoch. To som chcela povedať aj úvodným citátom... Skutočné priateľstvo, skutočnú vieru, rešpekt v srdci, či vážny obdiv sa za peniaze kúpiť nedajú. Na druhej strane si za peniaze môžte kúpiť strach (z nadriadených), odpor (k vláde, ktorá "určuje ekonomiku"), či zhnusenie (z nových zákonov o zvýšení odvodov a znížení právomocí obyčajného človeka). V takých časoch žijeme... Vieme to ešte zmeniť?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?